Ako vyplýva z analýzy slovenského stavebníctva od spoločnosti CEEC Research, za hlavnú príčinu tohto stavu developerské firmy považujú príliš silné oprávnenia záujmových spolkov a aktivistov.
Príprava developerského projektu, od ideového zámeru až po získanie stavebného povolenia, trvá najčastejšie viac než tri roky, a to v 40 % prípadov. Od jedného do dvoch rokov sa čas prípravy pohybuje pri 33 % a od dvoch do troch rokov pri 27 % týchto projektov. Vyplýva to z analýzy slovenského stavebníctva v treťom štvrťroku tohto roka od spoločnosti CEEC Research.
Za hlavnú príčinu tohto stavu developerské firmy považujú príliš silné oprávnenia záujmových spolkov a aktivistov (93 %), duplicitu niektorých úkonov a postupov v rámci územného konania a stavebného konania (79 %) a chýbajúce záväzné časové rámce, v ktorých by stavebný úrad musel rozhodnúť, resp. vydať stavebné povolenie (71 %). Naopak, najmenej situáciu ovplyvňuje komplikovaný a nepružný prístup bánk a iných poskytovateľov externého financovania (14 %).
Vyjadrenie od stavebného úradu pri podaní žiadosti o stavebné povolenie dostávajú developerské firmy najčastejšie v období 31 až 60 dní (39 % prípadov), prípadne po viac ako 90 dňoch (31 %). V prípade vyjadrenia od bratislavského magistrátu je táto lehota v drvivej väčšine prípadov (83 %) dlhšia než 90 dní.
Povoľovací proces by mal byť efektívnejší
„Privítali by sme transparentnejší a efektívnejší povoľovací proces v jasných časových lehotách, keďže súčasná právna úprava vôbec nerieši postup pre prípad nekonania, čím sa blokuje proces začiatku niektorých konaní,“ uviedol managing director pre Slovensko v spoločnosti Penta Real Estate Juraj Nevolník. „Takmer vždy pred koncom zákonnej lehoty, obyčajne tridsať dní, niektoré inštitúcie štátnej správy ani nezaujíma, čo je v žiadosti napísané a odpovedajú sporadicky a nedostatočne, alebo zabudnú dokumentáciu vrátiť,“ upozornil konateľ spoločnosti HHarchitekt Mikuláš Hladký.
Územné plány miest a obcí pri realizácii developerských projektov podľa analýzy najviac zohľadňujú ochranu kultúrneho dedičstva. Ďalej sú zamerané na ochranu životného prostredia a funkčné usporiadanie využívaného územia, najmenej zohľadňujú plochy pre asanáciu a chránené časti krajiny. Bratislavský územný plán najviac podporuje realizáciu bytovej výstavby, potom dobudovanie mestských komunikačných systémov a revitalizáciu športovo-rekreačných priestorov v prírodnom prostredí Malých Karpát, ako aj budovanie nových, najmä vo väzbe na Dunaj. Najmenej zohľadňuje dobudovanie centier mestských častí.
Pomohol by aj nový generel dopravy
S názorom, že naplánovaná výstavba v Bratislave a iných krajských mestách nereaguje na súčasný stav a že neexistuje regulácia výstavby, súhlasí 75 % účastníkov prieskumu spomedzi developerov. V územnom pláne hlavného mesta by uvítali v rámci zmien pre jeho ďalší rozvoj najmä dobudovanie dopravnej infraštruktúry a nový generel dopravy.
