Zatepľovanie budov je v súčasnosti neoddeliteľnou súčasťou modernizácie a energetického vylepšovania budov. Na Slovensku sa zatepľovanie stalo čoraz populárnejším a to nielen vďaka novej, farebnejšej fasáde.
Vychádzajúc z noriem Európskeho parlamentu, staršie obytné budovy budú musieť do roku 2030 zlepšiť svoju energetickú triedu o jeden stupeň a do roku 2032 o ďalší stupeň. Potrebné teda bude buď ich zateplenie, alebo aspoň výmena okien. Nové budovy budú musieť byť už o 5 rokov úplne bez emisií.
So zatepľovaním na Slovenku sa začalo v roku 1992
Zatepľovanie budov je proces, pri ktorom sa na obvodové steny, strechy a podlahy aplikujú izolačné materiály, a tým sa minimalizuje prenos tepla medzi interiérom a exteriérom. Tepelná izolácia zabraňuje úniku tepla z budovy v zime a v lete zabraňuje prenikaniu tepla dovnútra. Tým sa zlepšuje tepelná pohoda a znižujú sa náklady na vykurovanie a klimatizáciu.
S postupným zatepľovaním budov na Slovensku za začalo už pred 30 rokmi a vplyvom zvyšujúceho sa povedomia o energetickej účinnosti a environmentálnych výzvach sa zatepľovanie stalo dôležitou témou.
Začali sa vytvárať legislatívne požiadavky na tepelnú ochranu budov. Postupne sa zatepľovanie stalo bežnou súčasťou procesu obnovy a modernizácie existujúcich budov, ako aj pri novostavbách.
Výhody zatepľovania
Zatepľovanie budov prináša množstvo výhod, a to nielen tým, že šetrí majiteľom budov náklady na prevádzku. Tepelná izolácia minimalizuje tepelné straty z budovy, čo vedie k nižšiemu spotrebovaniu energie na vykurovanie a chladenie. Zateplená budova udržuje stabilnejšiu teplotu a minimalizuje chladné ťahy a kondenzáciu vlhkosti na stenách. Zároveň nižšia spotreba energie vedie k zníženiu nákladov na vykurovanie a chladenie, čo je z dlhodobého hľadiska výhodné pre majiteľov budov. A v konečnom dôsledku zatepľovanie prispieva k zníženiu emisií skleníkových plynov.
Druhy izolačných materiálov
Na zatepľovanie budov sa používajú rôzne druhy izolačných materiálov. Medzi najpoužívanejšie patrí minerálna tepelná izolácia, ako je minerálna vlna a polystyrénové peny. Ďalšie možnosti zahŕňajú polyuretánové peny (PUR a PIR), vákuové izolačné panely a aerogely. Každý materiál má svoje špecifické vlastnosti a výhody, ktoré sú vhodné pre rôzne aplikácie.
„Spočiatku bol na Slovensku dominantným izolantom aj na obvodové steny penový polysterén,“ hovorí prof. Jozef Oláh, odborník v oblasti stavebných konštrukcií, inžinierskych stavieb a tepelnej ochrany budov, „v ďalšom období to bolo minerálne vlákno a vývoj nám dnes priniesol PUR a PIR polyuretánové panely.“
Drevodom vs. murovaný dom – je to remíza či debakel?
Zatepľovanie vo svete
Zatepľovanie budov nie je len fenoménom na Slovensku, ale aj celosvetovým trendom a mnoho krajín v snahe o zvýšenie energetickej účinnosti budov podporuje zatepľovanie prostredníctvom rôznych stimulov a dotácií.
Spôsob zatepľovania budov sa v jednotlivých krajinách líši, používajú sa rôzne materiály a techniky v závislosti od miestnych podmienok a legislatívy.
„Pri mojej návšteve Japonska japonskí profesor neveril, ako my izolujeme stavby. Povedal, že Japonci si toto nemôžu dovoliť, tam si nikto nedovolí také hrúbky izolácii ako máme my. Oni majú v bytoch zimu a aby sa dalo vydržať, zababušení v dekách vykurujú len nohy pod kuchynským alebo konferenčným stolíkom,“ zaspomínal si profesor Oláh.
Proces výroby PIR izolácie vo výrobnom závode spoločnosti Balex Metal,Tomaszów Mazowiecki, Poľsko
